Volám sa Jana Líneková Slezáková a som veľký milovník ježkov. Bývam s manželom a synčekom v Kálnici v rodinnom dome s veľkou záhradou.

Ježkovia... Tieto krásne zvieratká milujem. Snažím sa im pomáhať ako sa dá. Ale čo to vlastne znamená?

Naša záhrada v Kálnici je priateľská voči ježkom, to znamená: nekosíme všetku plochu, máme veľa kríkov, kôpky lístia, haluziny, polienok, teda naša záhrada poskytuje ježkom dostatok úkrytu i príležitostí nájsť si potravu.

V čase nedostatku potravy ježkov prikrmujem, hlavne ježkov na sídlisku v Novom Meste nad Váhom. Kŕmnu staničku som mala aj v parku pod kostolom.

Ak na nejakého ježka naďabím, prezriem ho, či náhodou nepotrebuje pomoc.

Na Facebooku zdieľaním robím ohľadom ježkov a ich ochrany osvetu.

Finančne podporujem záchrannú stanicu, kde sa starajú aj o ježkov.

K týmto činom  by som rada inšpirovala ďalších ľudí.

Prečo ježkovia? Ako sa to všetko začalo?

Ježkov som mala rada odmalička. V roku 2006 mi môj teraz už manžel daroval malého plyšového ježka a tým sa to všetko začalo. Začala som zbierať figúrky ježkov zo skla, hliny, vosku, slamy, šišiek, plsti, čokolády, cesta, dreva, plechu... Rovnako zbieram aj plyšových ježkov, musia sa ale aspoň sčasti podobať živým ježkom. Malá ukážka z mojej zbierky:

Čiastočne som sa začala zaujímať aj o tých živých, ale až po rokoch som sa dozvedela mnohé fakty, ktoré ma doslova šokovali.
Viem, že ježkovia prichádzajú o život hlavne pod kolesami áut a viem, že na tom sa veľa zmeniť nedá. No len minulý rok som sa dozvedela, že ježko
neujde na zvuk kosačky, že sa ľahko môže stať aj obeťou psa, alebo že ho z horiacej kopy nič nevyženie. Že sa veľmi jednoducho  otrávi, ak zje
slimáky otrávené peletami. Že záhradné jazierko či bazén znamenajú preň smrť, hoci výborne pláva.

A tak som si povedala, že musím pre ich záchranu začať niečo robiť a o tých ježkov, ktorí žijú v mojej blízkosti, sa musím postarať aspoň vodou.