OZ JEŽINKO
Prečo zákonom chránení ježkovia východní i západní potrebujú pomoc?
Po celom "západnom svete" majú divo žijúci ježkovia organizácie, ktoré sa
špeciálne venujú iba im. Vo Veľkej Británii, kde bol ježko Britmi zvolený za
národné zvieratko (predbehol jazveca), je ich najviac. Záchrannú stanicu má
každé väčšie mesto, ale množstvo je ich aj na vidieku. Dokonca aj v Poľsku
existujú organizácie, kde zachraňujú obhorené či kosačkou zmrzačené ježe. Za
všetky spomeniem "Pomóžmy ježom." Niekedy mám pocit, že tí ľudia čarujú, tak
zúbožené zvieratká postavia na nohy.
Tiež v Budapešti majú ježkovia svoju organizáciu.
Nesmiem zabudnúť na záchrannú stanicu v Prahe, ktorá skutočne neodmietne
žiadne zvieratko, ročne zachráni stovky ježkov.
Na Slovensku je pár záchranných staníc, kde sa môžu zranení
a slabí ježkovia zotaviť. Neexistuje však žiadna organizácia, ktorá by
bola ježkom "zasvätená" a oboznámila by verejnosť s týmto milým zvieratkom
a ničila by mýty o jablkách na chrbte, vhodnosti mlieka či hrozných ježích
blchách, ktoré ohrozujú aj človeka...
Napriek obrovskej osvete v Anglicku majú všetky
záchranné stanice denne nových a nových pacientov ako výsledok ľudskej či
už nevedomosti, lenivosti - ale aj ľahostajnosti a bezohľadnosti. Desí ma
pomyslenie koľko ich musí byť na Slovensku!!!
Tak som si minulý rok povedala DOSŤ!!!
Hľadám ľudí, ktorí ježkov milujú a chceli by sa so mnou
podieľať na tom, aby sa im podmienky na Slovensku zmenili k lepšiemu.
Ľudí, ktorým na ježkom skutočne záleží a chcú aj skutočne pre nich niečo urobiť.
Občianske združenie Ježinko sa chce venovať týmto činnostiam:
- formou osvetovej činnosti informovať verejnosť o živote ježkov, o biologických
faktoch, o spôsobe ich života, o všetkých rizikách
a nebezpečenstvách, ktoré ježkom hrozia i o možnostiach, ako im
pomáhať a vytvárať im tzv. hedgehog friendly prostredie, teda prostredie
priateľské voči ježkom. Toto sa môže robiť aj prostredníctvom letáčikov, ktoré
by ľudí informovali, prečo je dobré mať v záhrade ježka a ako pri
svojej práci v nej týmto zvieratkám neublížiť a pomôcť. Verejnosť
možno informovať aj prostredníctvom rôznych besiedok či prednášok. Záchranné spolky
vo Veľkej Británii poskytujú množstvo informácií, ktoré sa dajú pre osvetu použiť.
- konať praktické veci na pomoc ježkom. Ak to chceme od druhých, ak ich chceme motivovať,
mali by sme ako milovníci ježkov spraviť pre nich minimum, ktoré spočíva v tom:
ak máme rodinný dom a záhradu, napájacia a kŕmna stanička by mala byť
samozrejmosťou. Ak máme psíka, mali by sme vedieť, či je pre ježkov nebezpečný
a podľa toho konať. V záhrade musí byť pre ježka bezpečné prostredie:
nepokosíme ho, nespálime, nenaberieme na vidly, nezbijeme chémiou na slimáky,
neutopíme ho v jazierku, nenecháme na zemi siete a plastové odpady,
ktoré by mu mohli ublížiť. Ak bývame v meste dakde na sídlisku, napájacia
stanička s čerstvou vodou a zbieranie nebezpečných odpadkov (z nich
si samice pre nedostatok materiálu stavajú hniezda a odpadky môžu zraniť
malých ježkov) je minimum. Hlavne treba mať neustále otvorené oči. Zraneného
ježka môžeme vidieť aj cez deň, nielen v noci. Najmä dehydrovaní ježkovia
sú cez deň bežne viditeľní. Treba ich dať záchranárom, volať priamo im, alebo na
112, kde nám dajú kontakt.
- ak budú nápady ako a príležitosti to dovolia,
rôznou formou získavať finančné prostriedky na krmivo, misky, prípadne
veterinárne účty za ošetrenie ježkov a takisto finančná podpora
záchranných staníc, kde sú ježkovia bežní pacienti.
Na začiatku by som bola rada, keby sme sa mohli venovať
prvým dvom bodom a podľa úspechu našej činnosti a záujmu verejnosti
aj tej tretej.
